Aj tento rok sa naši žiaci vybrali začiatkom septembra po stopách Martina Kukučína na ostrov Brač, ležiaci v Dalmácii v Chorvátsku. Zázrivú opúšťalo 48 žiakov 8. a 9. ročníka. Pre niektorých bola táto chorvátska exkurzia premiérou, iní si ho radi zopakovali. Naša 15-hodinová cesta naprieč Slovenskom, Maďarskom a nakoniec samotným Chorvátskom pomaly ubiehala za oknami autobusu, až sme sa napokon v nedeľu ráno nalodili v Splite na trajekt, ktorý nás o hodinu preplavil na ostrov Brač. Tam naša cesta nekončila, nasadli sme do autobusu, a ten nás doviezol do cieľovej destinácie – štvrte Puntinac v obci Selca, kde sme sa ubytovali v štýlových apartmánoch. Po dlhej ceste, vybalení kufrov a dobrom obede sme v krásnom počasí išli naberať liečivú silu mora a chytať bronz na neďalekú pláž. Našťastie, letné počasie nás nesklamalo a slnečné lúče nás sprevádzali počas celého týždňa, čo sme aktívne využívali. V pondelok sme vyskúšali pláže v obci Povlja, v utorok pláže v našej štvrti a Sumartine. Žiaci si more vychutnávali plnými dúškami, plávali, skákali do vody, potápali sa a pozorovali morské živočíchy- medúzy, kraby i hviezdice.
V stredu sme opustili náš prechodný pobyt a vybrali sme sa na výlet do Medžugoria v Bosne a Hercegovine. Vstávali sme zavčasu, aby sme stihli prvý trajekt na Makarskú riviéru. Odtiaľ sme putovali autobusom. Cesta ubiehala rýchlo, chorvátsku hranicu s Bosnou a Hercegovinou sme prekročili približne o deviatej. Potom nás čakal už len malý kúsok cesty. V Medžugorí sme čas trávili v záhrade Kostola sv. Jakuba, kde sme si vypočuli príbeh o zjavení Panny Márie, odtiaľ naše kroky viedli na vrch zjavenia Podbrdo a po sýtom obede do komunity Cenacolo, kde nám mladý Slovák rozprával svoje svedectvo o závislosti, zmysle života a o tom, ako jeho život v komunite nabral nový rozmer. Štvrtok patril zasa kúpaniu. Tentoraz na pláži Zlatni Rat v mestečku Bol.
V piatok sme navštívili družobnú školu v Selci, kde si naši žiaci zahrali priateľský futbalový zápas s ich chorvátskymi spolužiakmi. Prešli sme sa v Selci po stopách Martina Kukučína a navštívili sme kostol z bračského bieleho kameňa, ktorý bol počas vojny bombardovaný a v ktorom sú stopy po tomto bombardovaní viditeľné dodnes. Piatok bol pre žiakov i plný zábavy. Škola nás pozvala na spoločnú diskotéku, kde žiaci nadväzovali nové a upevňovali staré kontakty.
Sobota bola dňom nášho odchodu domov. Ešte poslednýkrát sme sa „hodili“ do plaviek, zaplávali si a zaskákali do vody. Poobede sme sa pobalili, opustili apartmány a po večeri sme zanechali Selcu za našimi chrbtami a vybrali sa na cestu domov – dlhú, no plnú spomienok na krásne chvíle prežité na ostrove Brač.
Fotografie nájdete v našej galérii.