Toto leto malo nezabudnuteľné zážitky, no kto by povedal, že by ho práve škola ešte viac vylepšila. A tak sa jedna septembrová sobota zmenila na rozlúčku s našimi drahými rodičmi pred zástavkou našej školy, kedy sa nespočetne veľa dobrodruhov od 5. až po 8. ročník vybralo do Chorvátska, na ostrov Brač, po stopách Martina Kukučína. Kým niektorí šli prvýkrát objavovať nové kúty sveta, iní už dobre vedeli, čo ich čaká. Pred očami nám ubiehala cesta pomerne rýchlo, vďaka zábavnej noci plnej smiechu, spievania, hovorenia vtipov a kecania. Pár zástaviek na „benzínkach“, malé chvíľky spania, následné zobudenie na hranici, pár „cik-páuz“ a boli sme v Splite, kde sme sa nalodili na obrovský trajekt a plavili sa po Jadranskom mori na samotný ostrov Brač, na ktorom sme strávili týždeň plný neuveriteľnej zábavy. Z trajektu sme nasadli znova do autobusu a pokračovali v ceste do obce Selca. Išli sme cestou, ktorá stále stúpala. Sprevádzal nás nádherný východ slnka. Niektorí žiaci mohli po oboch stranách vidieť prvýkrát v živote nekonečné more, ktoré sa pod vychádzajúcim slnkom nádherne ligotalo. Po dorazení do obce Selca, štvrte Puntinac, sme sa natlačili k východu autobusu, pobrali ťažké kufre a ubytovali sa v apartmánoch. Vybalili sme sa, prezliekli sme sa zo spoteného oblečenia a išli sme na obed. Najedli sme sa a hurá na pláž. Slniečko pekne hrialo a voda príjemne chladila. A takto to pokračovalo do utorka, keďže letné počasie nás nesklamalo a slnečné lúče nás sprevádzali počas nášho pobytu pri mori. Niekto sa opaľoval, niekto plával v mori, iní sa potápali a hľadali mušle a ďalší si užívali príjemnú atmosféru Jadranského mora. Aj tak sa nám zo všetkých pláží najviac páčila tá, na ktorú sme chodili najčastejšie. Zrejme to bude tým mólom, z ktorého sme skákali skoro každý deň. V utorok sme na chvíľku vymenili kúpanie za prechádzku v Selci po stopách Martina Kukučína a navštívili sme rímskokatolícky kostol z bračského vápenca. Keď ho stavali a prišla vojna, bol poškodený a ešte aj dnes možno vidieť odštiepené kusy zo stĺpov. Vtedajšia ekonomika bola vyťažená a na sochu Ježiša Krista už nebolo materiálu, tak použili náboje, zvyšky granátov a odpálenej munície. Večer nás čakal karneval, ktorý bol plný farebných masiek. V stredu sme navštívili mestečko Bol, kde sme sa zastavili vo výrobni vína a na zmrzline. Cestou na pláž Zlatni Rat sme prešli suvenírové obchodíky, v ktorých sme najčastejšie videli levanduľové vrecúška, magnetky a pár klobúkov. Na pláži bolo trošku chladnejšie, ale aj tak sme si užívali more a obrovské vlny. Vo štvrtok sme opustili náš prechodný pobyt a vybrali sme sa na celodenný výlet do Národného parku Krka, do raja vodopádov a jazier. Videli sme aj vodný mlyn. Žije tam až 5 endemitov. Bola tam aj vodná elektráreň, ktorá bola postavená 3 dni po tom, ako ju predstavili v Chicagu. Odtiaľ sme sa ešte zastavili v ornitologickom centre v Šibeniku, kde sme mali prednášku o sovách. Ako sa chovajú, aké majú schopnosti, správanie, ale dozvedeli sme aj to, ktoré zviera je najnebezpečnejšie. Je to vraj nahnevaná mama. A znova sme odchádzali na ostrov Brač trajektom.
Po návrate sme išli hneď na večeru, kde nám každý deň pripravovali skvelé jedlá, či už to boli raňajky, obed alebo večera. Po večeri sme sa zvyčajne boli ešte prejsť po tichej a spiacej Selci. Sobotný deň pre nás znamenal posledný deň, kedy sme sa mohli obliecť do plaviek, pochytať posledný bronz a párkrát skočiť do vody. Popoludní sme pobalili posledné veci, vyupratovali naše dočasné domovy a pobrali sa na dlhú cestu naspäť – domov. Aj sme sa zblížili, aj sme sa hádali, no na tie zážitky nezabudne nikto z nás, na skvelý týždeň strávený na Brači.
Fotografie nájdete v našej galérii.
